Maja Demčišáková

Pozerám na teba s otázkou,

aké šaty dnes si obliecť,

oplatíš pohľad s nadsázkou,

že najlepšie tie tvoje –

že mám si obliecť láskavosť,

hodvábne šaty nehy,

kde prídem- vítaný budem hosť,

strácajúc lásky perly.

Sukňa z kamienkov radosti,

vyzdobia všedný deň,

žiara detinskej hravosti,

korunka ako najkrajší sen.

Závoj z objatí bude viať,

v jeho odrazoch tvoje bozky,

najviac ty ma máš rád,

zo svetských bytostí.

Na ruke náramok túžby,

akoby vpaľoval znamenia,

a prsteň tajomnej múzy,

jej šepoty v básne sa premenia.

Na krk prívesok hrdosti,

na tvoju lásku, jej krásu,

že v tejto nekonečnej milosti

táto láska nemôže zhasnúť.