Maja Demčišáková

Ako divé zviera čakám na tvoju blízkosť, nechám sa skrotiť, keď svet konečne zmizol, a utíchli hluky ľudí, čo napĺňajú priestor, aj keď ma to nudí, nie je iné miesto. Nediv sa mojej divosti, veď neviem čo robiť, keď svet sa točí v plytkosti ja v smútku, keď si preč, sa uzatváram do seba, lebo nečakám nič, nie je v tom žiadna odmena, […]

Noc plná svetiel,túžob a prianí,svet stíchol,nechal nás samých, v odraze svetiel,bol odraz tvojho šťastia,blýskalo sa jasne,a noc bola krásna, prišiel si s obavou,či budem rada,čakala som dlho,s tebou viac nebola som sama, a v našej radosti,tie obavy zmizli,všetci boli ďaleko,len ty si mi bol blízky, v odrazoch svetiel,bola tvoja láska,bol si […]

Prišiel si ako tichý príliv, objal moje krehké telo, zrazu: aké slastné je môcť sa mýliť – môcť skúmať svet tak smelo! Keď po boku stojí mi hora tak silných a múdrych vĺn, vravím: som malá ešte, viem, ale tvoja! – moje priania počúva more a spln! Zrkadlím sa v tebe, ako odraz na pokojnej hladine, poznám:netušiac, kde juh je, či sever, […]

Keď stojíš na hore prianía nebo je belasé,vtedy sám si,ako nebol si azda nikdy, to všetko,čo vôkol teba sa v tráve ligoce,na dosah ruky je,veď sám si to stvoril. Čo viac ti chýba,čo viac môžeš chcieť?Či budeš schopný túžiť do smrti?V tieni svojich sĺzhľadať ten cieľ,čo dokonale naplní… Hora ti vraví,počuť jej ozvenu,nesie sa […]

Dnes patrilo nám svitanie, ako dlho som ho nezazrela – bolo iné ako zvyčajne – prebehlo vo mne náramne veľa. V tichosti brieždil sa deň, v chladivom belasom pokoji, v ňom rozplynul sa sen, viac neboli sme nesvoji, len tvoja blízkosť ma hriala, po celom unavenom tele, vzala do rúk som svoje priania, a mohla dýchať zas pre ne!

Ľúbim ťa ako kvietok v púšti, túžobne čakajúci na ráno, keď objavia sa kvapky rosy, – ako veľmi sa ich žiadalo…! Ľúbim ťa ako dieťa ruku, ktorá pevná je a láskavá, bez ktorej nejde po tme usnúť, ktorá hladkať vie až do rána. Ľúbim ťa ako čajky more, vlnia sa v jeho odrazoch kým slnko vyjde na obzore, láska má toľko dôkazov. […]

Tam, kde vietor tíško vanie, v radostnej ríši snov – sny nečakajú na svitaniena oblohe plynie večný lov: oblak vtáka predbieha, vták – ten poľuje na mesiac, vo hviezdach skrýva sa útecha – chichúňať sa nemôžu prestať. Víly tancujú na pláni, vo vejúcich tenkých šatách, nik tajne nehľadí na nich, hlasy v tom speve nedá sa zrátať. […]

Napadla mi báseňv pochmúrnej šedi dňa, okolitá tieseň plynula z ľudského dna, všetko bolo šedé, ako oblaky ťažkých mračien, možno si ma skúšal hľadať, no v nich si ma nenašiel. Ťažká duša chce byť sama, premoknúť v daždi na nitku, možno v ňom sa zjaví brána, z ktorej duša nájde úniku. Báseň v rytme pádu kvapiek, zrodila sa ako blesky,v […]

Kým lampióny rozsvietia svetlá noci, kým kohút ohlási v úsvite nový deň, budem ťa hľadať bez prestania bez pomoci, namiesto spánku presnívam bdelý sen. Pokým bude stáť svet na svojom mieste, pokiaľ bude leto horúce, zima studená, počkám ťa na rázcestí určenom presne, ani po čase nebudem tým svetom zmenená. Pokiaľ vesmír sa neprestane točiť, […]

Dnes nebuď ma, drahý, dnes nechaj ma spať, tak spánku sa mi máli, v sne ďalej môžeš mať rád moje ruky, moje vlasy, keď ticho ti zaspím, vtedy nehou ma zasyp, veď sen je tak krásny…

Dávaš mi srdce na dlani, objímaš ma silno, do neho ukladám poklady, pomaly, starostlivo, leskne sa pena vo vani, voda tečie prudko, vôňa je sladká nad nami, v nej stráca sa ten hukot. Dávam ti letmé dotyky, v nich cítiš, že som tvoja, kým vstúpime spolu naveky do jemného príboja.

Keď slnko ti ožiari novú cestu, a ty zrazu pevne vieš, kam ísť, naproti domovu, kráse, búrke aj blesku – význam dá všetko, čo doteraz nebolo nič. Len láska dá ti úplnú slobodu a pokoj, dá zmysel všetkému nášmu bytiu, bude v tebe a vo všetkom vôkol, hneď všetky tiene minulosti zmiznú. Pokým naplní sa čaša života – nech ten pohár nie […]

Tvrdý ako hora,mäkký ako piesok v púšti,čo pokazí krutá vôľa,tichý smútok v slziach suší, len v súzvuku duší,ten smútok sa tíši, si mi čoraz bližší,hoc ukrytý v tajnej skrýši.

Mäkké labky náhle, cupitajú v tichu, vzrušenie a radosť zliate v jednom vzdychu, otriasť sa a odísť, to je údel šelmy, zakrádať sa v lístí, byť aj nedôsledný. Mať v hlave ten plán, ako zatnúť zuby, dať najavo – kto je pán, a zaryť pazúry. Schúliť sa len tam, kde bezpečne je, teplo, byť tak sladko sám, v spánku […]

Skutočná krása, tá vždy sa skrýva, chcela by večná byť,nie chvíľu živá. Nechce sa predaťnedá sa vlastniť, môžeš len ochutnaťa potom odísť. Je chvíľu pri tebea potom je sama, lebo je skutočná, lebo je pravá. Tak príjdeš ty a odíjdeš znova, tá chvíľa s tebou snáď, bola len snová.