Maja Demčišáková

Ako divé zviera čakám

na tvoju blízkosť,

nechám sa skrotiť,

keď svet konečne zmizol,

a utíchli hluky ľudí,

čo napĺňajú priestor,

aj keď ma to nudí,

nie je iné miesto.

Nediv sa mojej divosti,

veď neviem čo robiť,

keď svet sa točí v plytkosti

ja v smútku, keď si preč,

sa uzatváram do seba,

lebo nečakám nič,

nie je v tom žiadna odmena,

prázdny účel ani gýč.

Ani sama neviem,

čo sa to stalo,

zrazu bolo veľa toho,

čoho predtým tak málo,

ako divé zviera,

čakám na tvoj dotyk,

stačí tvoja blízkosť

a nechám sa skrotiť.

(Zo zbierky: Maja Demčišáková Hora prianí)