Tam, kde vietor tíško vanie,
v radostnej ríši snov –
sny nečakajú na svitanie
na oblohe plynie večný lov:
oblak vtáka predbieha,
vták – ten poľuje na mesiac,
vo hviezdach skrýva sa útecha –
chichúňať sa nemôžu prestať.
Víly tancujú na pláni,
vo vejúcich tenkých šatách,
nik tajne nehľadí na nich,
hlasy v tom speve nedá sa zrátať.
Uprostred lesa čerí sa hladina –
jazera, čo tajomstvá chráni,
už nejeden odvážny hrdina,
život svoj zatratil za nich!
Škriatok sa schováva v húštine,
naberá do vaku lístie a huby,
spieva o vzdialenej dievčine –
ktorej sľúbil, že bude ju ľúbiť.
Ten svet je tak veľmi vzdialený,
nejeden tvor má tam svoj príbeh,
každú noc dejú sa čary a premeny –
pokiaľ ten svet v úsvite zmizne.
Celá debata | RSS tejto debaty