Keď stojíš na hore prianí
a nebo je belasé,
vtedy sám si,
ako nebol si azda nikdy,
to všetko,
čo vôkol teba sa v tráve ligoce,
na dosah ruky je,
veď sám si to stvoril.
Čo viac ti chýba,
čo viac môžeš chcieť?
Či budeš schopný túžiť do smrti?
V tieni svojich sĺz
hľadať ten cieľ,
čo dokonale naplní…
Hora ti vraví,
počuť jej ozvenu,
nesie sa vetrom
jej múdry hlas,
jediný krát
sa prihovorí človeku,
jediný krát
ten zmysel pochopiť máš.
(Zo zbierky: Maja Demčišáková Hora prianí)