Napadla mi báseň
v pochmúrnej šedi dňa,
okolitá tieseň
plynula z ľudského dna,
všetko bolo šedé,
ako oblaky ťažkých mračien,
možno si ma skúšal hľadať,
no v nich si ma nenašiel.
Ťažká duša chce byť sama,
premoknúť v daždi na nitku,
možno v ňom sa zjaví brána,
z ktorej duša nájde úniku.
Báseň v rytme pádu kvapiek,
zrodila sa ako blesky,
v ktorých slabý tichý nárek-
nešlo ho nijak neskryť…