Maja Demčišáková

Dávaš mi srdce na dlani, objímaš ma silno, do neho ukladám poklady, pomaly, starostlivo, leskne sa pena vo vani, voda tečie prudko, vôňa je sladká nad nami, v nej stráca sa ten hukot. Dávam ti letmé dotyky, v nich cítiš, že som tvoja, kým vstúpime spolu naveky do jemného príboja.

Keď slnko ti ožiari novú cestu, a ty zrazu pevne vieš, kam ísť, naproti domovu, kráse, búrke aj blesku – význam dá všetko, čo doteraz nebolo nič. Len láska dá ti úplnú slobodu a pokoj, dá zmysel všetkému nášmu bytiu, bude v tebe a vo všetkom vôkol, hneď všetky tiene minulosti zmiznú. Pokým naplní sa čaša života – nech ten pohár nie […]

Tvrdý ako hora,mäkký ako piesok v púšti,čo pokazí krutá vôľa,tichý smútok v slziach suší, len v súzvuku duší,ten smútok sa tíši, si mi čoraz bližší,hoc ukrytý v tajnej skrýši.

Mäkké labky náhle, cupitajú v tichu, vzrušenie a radosť zliate v jednom vzdychu, otriasť sa a odísť, to je údel šelmy, zakrádať sa v lístí, byť aj nedôsledný. Mať v hlave ten plán, ako zatnúť zuby, dať najavo – kto je pán, a zaryť pazúry. Schúliť sa len tam, kde bezpečne je, teplo, byť tak sladko sám, v spánku […]

Skutočná krása, tá vždy sa skrýva, chcela by večná byť,nie chvíľu živá. Nechce sa predaťnedá sa vlastniť, môžeš len ochutnaťa potom odísť. Je chvíľu pri tebea potom je sama, lebo je skutočná, lebo je pravá. Tak príjdeš ty a odíjdeš znova, tá chvíľa s tebou snáď, bola len snová.

Keď v pochmúrnom dni, smútok ma zviera, a deň bol tak zlý, v ňom stratila sa viera, moje kroky náhle, vedia kam utekať, kde srdce vzplanie, kde nájde sa útecha, kde teplo v tvojom objatí, prežiari more stonov, sto zámkov nevie to nahradiť, tomu miestu vravím „domov“.

Človek: Povedz mi, osud, ty predsa všetko vidíš,či majú zmysel pre svet moje skromné činy? V samote trpkej, trýzni ma predstava,že zbytočná bude mi posmrtná oslava. Osud: Človek, môj milý, viem toľko len, čo ty,keď cítiš svoj život, plynúť v tom zákutí, čo sám si si vybral, len to ti splniť môžem,veď vložil si ten zmysel do svojich prosieb.

Vezmi kotlík, založ oheň, ak máš v sebe lásky plameň, premeň svoje túžby a sny, pokým žiari mesačný svit, vezmi za hrsť svojich prianí, nasyp, nech sa z kotla parí, štipku hnevu, keď dáš málo, určite to za to stálo. Veľa darov, veľa vášne, primiešaj, keď oheň hasne, miešaj stále za horúca, nech sa pýcha v srdci […]

Pozerám na teba s otázkou, aké šaty dnes si obliecť, oplatíš pohľad s nadsázkou, že najlepšie tie tvoje – že mám si obliecť láskavosť, hodvábne šaty nehy, kde prídem- vítaný budem hosť, strácajúc lásky perly. Sukňa z kamienkov radosti, vyzdobia všedný deň, žiara detinskej hravosti, korunka ako najkrajší sen. Závoj z objatí bude […]

Zamilovaný muž: Dal by som ti všetko, čo mám a viem, vyplním každý tvoj sen – aj zomriem preň! Len dovoľ mi pri tebe zostávať v noci, lebo srdce mi roztrhne, ak budeš proti. Žena: Mám toľko snov, čo naplniť môžeš, ak vieš, len vyčkaj, možno nie zajtra, ani nie dnes, prv dones mi tú ružu, čo v mraze kvitne, oživ pre mňa […]